Ako Covid-19 potrápil moju dcéru, (syna) aj mojich priateľov

Moja dcérka sa v škôlke stretla s chlapčekom, ktorý bol pozitívne testovaný na covid. Chlapec mal len nádchu a bola skôr náhoda, že ho jeho detská lekárka poslala na testy. Dcéra bola zrejme jediná, ktorá sa od spolužiaka nakazila. Aspoň o nikom ďalšom neviem, ani jeho súrodenci alebo rodičia chorobu nechytili. Možno si dali tajne na záchode pusu a bolo to.

Bolí, bolí

Do piatich dní sa v noci začala dcérka budiť a nariekala: „Bolí, bolí.“ Ale nebolo jasné, čo ju trápi. Ukazovala na ruky, potom na nohy a my sme prvú noc prisudzovali ťažkostiam rastu. Keď sa to opakovalo ďalšie dve noci a tú tretiu jej začalo tiecť z nosa a ráno sa rozkašľala, bolo pravdepodobné, že ide o covid. Testy podozrenie potvrdili.

Zaujímavé je, že dcérka prvú noc spala so mnou a s mojím mužom v posteli a ani jeden sme od nej chorobu nechytili. Jediný, kto mal príznaky, bol náš šesťročný syn. Ale aj jeho test vyšiel negatívny. Priebeh ochorenia mal však podobný, len sa pridala zvýšená teplota v priebehu asi troch dní a naopak, nebudil sa v noci na bolesť. U oboch detí príznaky trvali päť dní a potom naraz boli v poriadku.

Chvíľu lepšie, potom zasa horšie

Trochu iný priebeh ochorenia mal rok a pol starý syn mojej kamarátky, ktorá má zhodou okolností tiež ulceróznu kolitídu ako ja. Chlapčeka tri dni trápili teploty bez ďalších prejavov. Niekoľko dní potom začal mať v priebehu dňa záchvaty plaču, ktoré vždy prišli veľmi náhle a bez zjavnej príčiny. Po troch týždňoch tieto stavy, našťastie, odzneli.

Táto kamarátka (33 rokov), mamička chlapca, sa nakazila covidom od svojej mamičky a tá zasa od kolegyne z práce. Do zamestnania totiž chodila s horúčkami, pretože covid podľa jej presvedčenia „neexistuje“. Táto nezodpovednosť viedla k tomu, že sa od nej postupne nakazilo množstvo ľudí. Kamarátka navyše užíva, na rozdiel odo mňa, imunosupresívnu liečbu práve na kolitídu. Svoju skúsenosť s covidom líči takto:

„Covid-19 som najprv považovala za migrénu, ktorou občas trpím. Nad ránom som sa niekoľkokrát prebudila s bolesťou hlavy, ktorú som sa snažila zaspať. To sa mi však nepodarilo a bolesť sa stupňovala do takej intenzity, až som vracala. V prípade migrény sa mi potom uľaví, no teraz sa tak nestalo, naopak, pridala sa intenzívna tupá bolesť bedier. Celý prvý deň som preležala a striedavo prespala. Nemala som silu na nič, nerobil mi dobre hluk a rozprávanie a nemala som chuť do jedla. Druhý deň mi bolo omnoho lepšie, len som cítila bolesť hlavy. Ďalší deň mi bolo opäť horšie. Celkovo sa u mňa lepší a horší stav striedali asi sedem dní, potom sa už všetko začalo len zlepšovať. Práve v tých výkyvoch bol celý priebeh covidu dosť zákerný. 

Choroba u mňa prepukla tesne pred ďalšou aplikáciou biologickej liečby, ktorú zatiaľ užívam pol roka. Išlo o prvý odklad terapie, ktorého som sa obávala, pretože zatiaľ sa navzdory biologickej liečbe nepodarilo dostať moju ulceróznu kolitídu úplne pod kontrolu. Paradoxne sa najprv stav mojich čriev zlepšil, o niekoľko týždňov neskôr zase zhoršil. Uvidíme, aký bude ďalší vývoj.“

Zhoršenie Crohnovej choroby 

Covid-19 sa nevyhol ani mojej ďalšej kamarátke (36 rokov) s Crohnovou chorobou, ktorá v tom čase neužívala žiadnu liečbu na črevný zápal: „Covid sa mi prejavil nachladením, únavou a bolesťami na prsiach. Príznaky som mala štrnásť dní, postupne sa ešte pridala migréna a nepríjemné bolesti kĺbov a svalov. Tieto stavy sa mi zhoršovali každý druhý deň.

Nakoniec som stratila čuch a po mesiaci sa mi spustila nádcha. Počas choroby som sa niekedy musela až desaťkrát denne poriadne nadýchnuť a predýchať sa. Mala som pocit, že sa mi nedostáva kyslíka. Migrény sa mi, bohužiaľ, dodnes občas stále vracajú.

Na Crohnovu chorobu mala nákaza vplyv až s oneskorením, asi o mesiac a pol neskôr. Dodnes cítim, že moje trávenie nie je dobré. Zhoršenie prišlo aj po konzumácii väčšieho množstva zeleninového jedla. V súčasnosti so svojím lekárom riešim prípadný návrat k pôvodnej liečbe a zároveň variant, že pridáme aj novú terapiu.“

Buďme zodpovední

Aj keď zodpovednosť ostatných ovplyvniť nemôžeme, aspoň sa môžeme správať zodpovedne my. Okrem iného dbať na čistotu a dezinfekciu rúk. Ruky si dezinfikovať nielen pred vstupom do obchodu, ale aj pri odchode z neho pred tým, ako siahame na mobil alebo na kľúče. Práve mobilný telefón býva často zabúdanou súčasťou našej „čistoty“, pretože aj v priebehu nakupovania alebo napríklad v MHD si kontrolujeme správy alebo čas a nechtiac si môžeme „niečo“ priniesť aj domov. 

Prajem nám všetkým hlavne zdravie a čo najviac veselú myseľ.